Na začiatku roka platili v bankách úrokové sadzby, na ktoré sme boli dlhodobo zvyknutí. Spravidla okolo jedného a pod jedným percentom, pripomenul finančný analytik Pavol Škriniar.

„Krátke fixácie začínajú niekde na úrovni 0,6 %, päťročné niekde okolo 1,18 % a 10-ročného od 1,89%. No ale to, čo sa stalo, je to, že horné sadzby sú už takmer 3-percentné a rozdiel je veľmi výrazný. Bavíme sa o takmer dvojnásobnom úroku,“ povedal v Ranných novinách TV JOJ.

Čo tieto zmeny znamenajú pre klientov? „Úroková sadzba má veľký vplyv na výšku splátky. Keď máme hypotéku – veľký dlh na dlhý čas – rozdiel medzi úrokmi banky s najvyššou a najnižšou úrokovou sadzbou je 70 až 100 eur mesačne. Naozaj sa oplatí nebrať prvú ponuku, ale porovnať si banky navzájom. Treba sa rozhodnúť pre tú najvýhodnejšiu, pokračoval.

Čakanie sa predlžuje

Doteraz bolo refinancovanie spojené s tým, že hľadám výhodnejšiu hypotéku – teda výhodnejšiu úrokovú sadzbu. „Teraz je refinančný ošiaľ spojený skôr s týmto: chcem si uchovať síce nevýhodnejšie podmienky, ale na dlhší čas s tým, že očakávam, že sadzby ešte budú rásť. V súčasnosti je refinancovanie o tom, aby sme si zafixovali súčasné podmienky na čo najdlhší čas,“ vysvetľoval odborník.

Škriniar upozorňuje, že čakacia lehota pri schvaľovaní nových podmienok v bankách je neporovnateľne dlhšia ako bola predtým.

„Vtedy to bolo v rámci týždňa, možno dvoch, teraz je to dlhšie ako dva týždne. Je to spôsobené nárastom úrokových sadzieb a z toho vyvolaným ošiaľom medzi klientmi. Jednoducho, banky nestíhajú. Majú rovnaký počet zamestnancov, len žiadostí je násobne viac,“ podotkol.

Banky nemusia lákať klientov

Keď vám banka ponúkne nejakú úrokovú sadzbu, ešte nie je zmluvne dané, že sadzba bude platiť aj o týždeň či dva – kým si obehne všetky banky.

„Treba mať na pamäti, že ,co je psáno – to je dáno’. Až na žiadosti, resp. zmluve s bankou bude úroková sadzba, ktorú bude klient naozaj splácať. Dovtedy je to len informatívna úroková sadzba.“

V súčasnosti platí, že klienti už chodia do bánk z vlastnej iniciatívy, hovorí analytik. „Vidia, že úrokové sadzby rastú. Obávajú sa, že budú mať vyššie splátky. Banka sa už veľmi snažiť nemusí, aby klientov nalákala a skôr vidno opačné kroky. Ustupujú od rôznych benefitov, ktorými sa donedávna snažili klientov nalákať,“ povedal.

Klienti tak po novom nemusia rátať so zrušením odpustenia poplatku za prestup medzi bankami. Môžu očakávať sprísnenie podmienok, dlhšiu čakaciu lehotu, ale aj odmietanie žiadosti na refinancovanie.

Kto je na druhej koľaji?

Podľa Škriniara však banky prioritne riešia ľudí, ktorí si kupujú nové bývanie.

„Pretože ide bývať do niečoho nového. Má istú rezervačnú zmluvu, podľa ktorej treba zabezpečiť, aby mal kde bývať. Kým refinančné úvery sú skôr o tom, že má kde bývať, akurát hľadá niečo výhodnejšie. Takže tých, čo refinancujú, dávajú banky na druhú koľaj a venujú sa primárne tým, ktorí chcú niekde bývať,“ podotkol.

Odhadovať vývoj sadzieb by bolo ako veštiť z vešteckej gule, uviedol odborník. „Nedá sa to povedať. Jednoducho, keď ľudia počítajú s tým, že sa budú iba zvyšovať sadzby, môže to nastať. Môže nastať situácia, že sa teraz zvýšia, no po nejakom čase sa znížia. Špekulovať nad vývojom sadzieb sa nemusí oplatiť,“ dodal Škriniar.