Hornopotočná 1, 917 01 Trnava
Infolinka: +421 918 284 449
Stavebné sporenie dostane novú podobu. Po novom má byť štátna podpora poskytovaná účelnejšie, efektívnejšie a adresnejšie. Počíta s tým návrh novely z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Poskytnutie štátnej podpory by malo byť vždy viazané na použitie nasporených prostriedkov na stavebné účely. Preto by malo dôjsť napríklad k zrušeniu inštitútu tzv. priateľských sporiteľov, ktorý podľa MF výrazne deformoval trh podpory bývania. Priateľskí sporitelia nemuseli, ako jediný subjekt na trhu, dokladovať, že prostriedky naozaj použili na stavebné účely, rekonštrukciu, či kúpu nehnuteľnosti. Po novom by sa poskytnutie štátnej prémie malo viazať na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením vrátane štátnej prémie použijú výlučne na stavebné účely.
Po novom dôjde aj k zúženiu okruhu poberateľov štátnej podpory na plnoleté osoby s nižšími príjmami. Podľa rezortu financií sa tak zvýši jej adresnosť. Štátnu prémiu bude môcť získať len stavebný sporiteľ, ktorý dovŕšil 18 rokov a ktorého priemerný mesačný príjem je najviac 1,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V súčasnosti ju môže získať každý, bez ohľadu na vek alebo príjem, teda aj deti, starí rodičia a ďalší príbuzní. „V praxi sa tak stáva, že dochádza k rozloženiu ročných vkladov na viaceré zmluvy, čím môžu výhody štátnej podpory stavebného sporenia špekulatívne využívať aj osoby s vyššími príjmami,“ uviedlo MF SR.
Tretím z významných problémov štátnej podpory stavebného sporenia je podľa ministerstva aj jej nízka efektivita, čo sa prejavuje i nízkym objemom zvýhodnených stavebných úverov. Naopak, dochádza k výraznému rastu novoposkytnutých medziúverov. Štát tak prostredníctvom štátnej prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie. Súčasný stav umožňuje čerpať štátnu prémiu aj počas splácania medziúveru, čo významne znižuje ochotu stavebných sporiteľov počkať si na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru. Dlhodobé sporenie by pritom malo byť hlavným zmyslom prémiového sporenia na stavebné účely.
MF SR chce demotivovať od poberania komerčného medziúveru, a to tým, že sa vylúči nárok na štátnu prémiu pre stavebného sporiteľa – fyzickú osobu počas čerpania a splácania takéhoto medziúveru. „Toto opatrenie bude zároveň viesť sporiteľov k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou. Po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver,“ očakáva ministerstvo.
Ďalšou oblasťou, kde sa prejavuje nízka efektivita štátnej podpory, je percentuálna výška štátnej prémie. Tá výrazne prevyšuje súčasné priemerné trhové úrokové sadzby na vkladoch v komerčných bankách. Výška štátnej prémie sa určuje na základe výpočtu podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona. Ten však hovorí, že nemôže byť nižšia ako 5 % a vyššia ako 15 % z ročného vkladu. To znamená, že aj keď percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca aktuálne na 0,5 % z ročného vkladu, musí byť 5 %, čo je 10-násobne viac.
Rezort financií preto navrhuje znížiť spodnú hranicu percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu. Zároveň mierne nahor upravuje maximálnu sumu štátnej prémie, a to na 70 eur z doterajších 66,39 eura ročne.
V porovnaní s koncom roka 2023 sa v závere vlaňajška ceny bytov vo väčšine miest zvýšili o viac ako 10 %. Trh s nehnuteľnosťami zaznamenal koncom minulého roka ďalší nárast, ťahali ho hlavne veľké mestá ako Bratislava, Košice a Žilina. Ceny bytov v týchto mestách (Čítajte viac)
Viac informáciíHypotéky budú naďalej lacnieť, ale už nie takým tempom ako v druhej polovici minulého roka. Ceny nehnuteľností zasa v reakcii začali rýchlo narastať. Experti majú pre ľudí, ktorí chcú kupovať bývanie, jasný odkaz. Úroky pri hypotékach v minulom roku konečne našli svoj (Čítajte viac)
Viac informáciíČeská ekonómka Markéta Šichtařová vo svojom príspevku načrtáva, ako sa bude v roku 2025 vyvíjať ekonomika eurozóny či Spojených štátov. Naznačuje aj to, ako sa môžu správať akciové trhy. Mnoho krajín eurozóny dnes vôbec nerastie, preto v Európskej centrálnej banke (Čítajte viac)
Viac informáciíVytvorilo: Ymagestudio2016 | Prihlásenie: Prihlásenie do systému