Posledné roky rastú dlhy ľudí mimoriadne rýchlym tempom. V porovnaní s výkonom ekonomiky rástli úvery domáceho obyvateľstva dokonca najrýchlejším tempom v celej Európskej únii. Snaha o získanie vlastnej strechy nad hlavou stojí za väčšinou dlhov slovenských domácností, ktorých celková hodnota dosahuje 36,7 miliardy eur.

 

Pri rekordne nízkej nezamestnanosti si čoraz viac mladých ľudí verí a nebojí sa ísť do hypoték vo výškach státisícov eur. Vedú ich k tomu aj ekonomické dôvody, keďže mesačná splátka hypotéky je väčšinou nižšia ako prenájom celého bytu v hlavnom meste Slovenska. Lenže ekonomicky dobré časy nemusia trvať večne, preto Národná banka Slovenska v štyroch vlnách výrazne sprísnila podmienky poskytovania úverov domácemu obyvateľstvu. Posledné obmedzenia začínajú platiť od 1. júla.

„S priateľkou obidvaja slušne zarábame, a tak sme sa rozhodli kúpiť nový dvojizbový byt v centre Bratislavy. Pre dvoch informatikov nie je zas taký problém každý mesiac zaplatiť banke 660 eur,“ povedal Emil Maruškin. Ten momentálne už ako senior programátor pracuje v jednej nadnárodnej IT firme so sídlom na Slovensku. V širšom centre hlavného centra sa dvojizbový byt v novostavbe dá kúpiť približne za 200-tisíc eur. Takto vysoká hypotéka má pri tridsaťročnej dobe splatnosti mesačnú splátku 660 eur. Finančné domy totiž dnes dobre zarábajúcim ľuďom nemajú problém ponúknuť ročný úrok vo výške 1,2 percenta.

Mladí do hypoték zaťahujú aj rodičov

Problém je, že časy lacných peňazí nebudú trvať večne a o pár rokov môže úrok stúpnuť na 3,2 percenta. V takom prípade sa mesačná splátka okamžite zvýši o 200 eur na 860 eur a ročne si vyššie úroky z rozpočtu mladej rodiny zoberú až 2 400 eur. To môže byť obrovský problém, ak by niekto z nich prišiel o prácu. „V informatike je obrovský nedostatok ľudí a preto sa o naše zamestnanie nebojím,“ dodal Maruškin. Takto v súčasnosti rozmýšľa väčšina mladých ľudí a výsledkom je prudký rast dlhov.

Z celkových dlhov domácností v objeme 36,7 miliardy eur tvoria úvery na bývanie až 26,4 miliardy eur. Na druhom mieste sú spotrebné úvery so sumou 5,7 miliardy eur, nasledujú stavebné úvery, splátkové pôžičky, lízing či úvery živnostníkom. Podľa skúseností bánk časť ľudí dokonca súčasný rast cien nehnuteľnosti využila na zvýšenie hypotéky a získané peniaze použila na kúpu automobilu, zariadenia do bytu či luxusnej dovolenky.

Získať potrebné peniaze na kúpu vlastnej strechy nad hlavou sa ľudia snažia rôznymi spôsobmi. „Mnohí využívajú možnosť založiť dve nehnuteľnosti, aby dostali potrebnú sumu úveru,“ priblížila Eva Šablová, riaditeľka pre úvery spoločnosti FinGO.sk. Hlavne mladší ľudia za splatenie hypotéky ručia nielen kúpeným bytom, ale v prípade súhlasu aj nehnuteľnosťou ich rodičov. Pre banky je takýto model výhodný, keďže v prípade finančných problémov detí musia kúpenú nehnuteľnosť splácať aj ich rodičia.

Národná banka Slovenska sa sprísnením pravidiel poskytovania nových úverov snaží zastaviť nebezpečne rýchle zadlžovanie Slovákov. „Úvery slovenských domácností presiahli koncom minulého roka 38 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Rast týchto úverov bol v posledných rokoch jednoznačne najrýchlejší v rámci EÚ. Ešte v roku 2009 bola zadlženosť našich domácností druhá najnižšia v strednej a vo východnej Európe. Odvtedy sa viac ako zdvojnásobila a dostala sa na najvyššiu úroveň v regióne. V roku 2014 predbehol podiel úverov domácností na HDP na Slovensku úroveň v Česku a vlani aj rýchlo rastúce Poľsko,“ uviedla Národná banka Slovenska.

Ceny bytov sa niekde aj zdvojnásobili

Rýchle zadlžovanie Slovákov sa najviac prejavilo na raste cien nehnuteľností v priemyselne rozvinutých častiach Slovenska. Pred siedmimi rokmi sa starší trojizbový byt v bratislavskej časti Karlova Ves dal kúpiť za 89-tisíc eur. Aktuálne v tejto lokalite ceny podobných bytov štartujú na sume 135-tisíc eur. Pre príchod automobilky Jaguar Land Rover zažili prudkú vlnu zdražovania aj obyvatelia mesta Nitra. Tam sa dal pred siedmimi rokmi v širšom centre mesta kúpiť štvorizbový byt za 66-tisíc eur a dnes je cena až na 122-tisíc eur.

So sprísňovaním podmienok poskytovania úverov začala Národná banka Slovenska minulý rok v lete a niektorí žiadatelia o úver už reálne pocítili tvrdšie pravidlá. „V súvislosti so sprísnenými podmienkami pre získanie úveru a povinnosťou mať časť financií už našetrených, ČSOB eviduje viac klientov, ktorí museli prehodnotiť výšku požadovaného úveru, respektíve výber a hodnotu vybranej nehnuteľnosti,“ povedal Juraj Štefanovič, PR špecialista ČSOB banky. Posledné kolo sprísňovania podmienok zasiahne už zadlžených ľudí. „Pocítiť novú reguláciu môžu najmä tí, ktorí už dnes majú jeden či viacero úverov, teda zo svojej výplaty by už nevedeli splácať ďalší. Alebo ľudia, ktorí nemajú nasporené žiadne peniaze, aby sa spolupodieľali na financovaní bývania,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.

Príliš veľké dlhy totiž môžu ľuďom narobiť problémy po tom, čo Európska centrálna banka skončí s politikou lacných peňazí. V súčasnosti to síce pre spomaľovanie ekonomického rastu skôr vyzerá na obnovenie tlačenia peňazí, ale časť finančného trhu stále počíta s postupným zvyšovaním úrokov od leta 2020. Naplnenie tohto odhadu aj Slovákom zvýši súčasné splátky hypoték o desiatky až stovky eur.

Aktuálne sa nové hypotéky na Slovensku priemerne predávajú za ročný úrok 1,44 percenta. V takom prípade má 30-ročná pôžička v hodnote 100-tisíc eur mesačnú splátku 343 eur. Ak sa o pár rokov dostanú úroky na tri percentá, mesačná splátka toho istého úveru stúpne o 79 eur na 422 eur. Hypotéky totiž nemajú počas celej doby splatnosti rovnaký úrok a na základe aktuálnych podmienok sa zmení vždy po skončení doby fixácie. Väčšina ľudí na Slovensku volí troj- alebo päťročnú fixáciu úrokovej sadzby.

Postupné sprísňovanie poskytovania úverov

• Od 1. júla 2018 sa skončila možnosť poskytnutia hypoték vo výške 100 percent z ceny nehnuteľnosti.
• Od 1. júla 2018 do 30. septembra 2018 mohlo najviac 35 percent klientov dostať úver v hodnote 90 percent z ceny nehnuteľnosti.
• Od 1. októbra 2018 do 31 decembra 2018 mohlo najviac 30 percent klientov dostať úver v hodnote 90 percent z ceny bytu či domu.
• Od 1. januára 2019 do 30. júna 2019 klesol limit klientov s úverom v hodnote najviac 90 percent z ceny nehnuteľnosti na 25 percent.
• Od 1 júla 2019 môže len 20 percent klientov dostať úver v hodnote 90 percent z ceny nehnuteľnosti.
• Od 1. júla 2018 do 30. septembra 2018 mohlo len 20 percent klientov dostať úver vyšší ako je 8-násobok ich ročného príjmu.
• Od 1. októbra 2018 do 31. decembra 2018 mohlo najviac 15 percent klientov dostať úver nad 8-násobok ich ročného príjmu.
• Od 1. januára 2019 do 30. júna 2019 mohlo len 10 percent klientov dostať úver vyšší, ako je 8-násobok ich ročného príjmu.
• Od 1. júla 2019 môže len 10 percent klientov dostať úver vyšší, ako je 8-násobok ich ročného príjmu

Zdroj: NBS