Od januára sa sprísňuje poskytovanie hypoték aj spotrebných úverov

Od januára 2018 sú úvery opäť o čosi menej dostupné. Dôvod regulácie je jednoznačný: občania Slovenska sa príliš rýchlo zadlžujú. Ako ukazuje analýza Národnej banky Slovenska, v tempe zadlžovania predbiehame krajiny eurozóny či susedné štáty z Vyšehradskej štvorky, dokonca aj krajiny východnej Európy. „Na Slovensku prevyšuje tempo rastu dlhov rast ekonomiky, alebo príjmov domácností,“ konštatuje NBS.

Opatrenia hodnotia finanční analytici ako logické. „V roku 2017 sa potvrdilo, že Slovensko je jedinou krajinou Európskej únie, v ktorej sa zadlženosť domácností každým rokom zvyšuje nepretržite od roku 2005. Ekonomická teória hovorí, že nepriaznivé dopady na ekonomický rast sa začínajú objavovať pri zadlžení 30 percent k HDP. Na Slovensku sú domácnosti dnes zadlžené na úrovni 40 percent HDP a podiel stále stúpa,“ hovorí hlavný analytik TopForex Peter Bukov.

Poskytovanie úverov na bývanie sa znovu sprísňuje

Od prvého januára 2018 sa zvyšuje výška požadovanej rezervy z dnešných desať na pätnásť percent. Konečnú výšku 20 percent dosiahne od júla 2018. Kombinácia vyššej rezervy, testovania príjmu na úrok navýšený o 2 percentá a nahradenie Štátneho príspevku pre mladých od začiatku roka menej výhodným daňovým bonusom znamená, že úvery na bývanie sa pre ľudí s nižším príjmom stanú menej dostupnými. „Faktom je, že Slováci sa v posledných rokoch zadlžujú najrýchlejšie v Európe, čo nie je v poriadku. Preto je správne, že sa národná banka snaží toto tempo zmierniť. Ľudia akoby zabudli, že úvery nie sú populárny módny doplnok, ale záväzok na dlhé roky dopredu. Aj keď, našťastie, niektoré banky požadujú od ľudí životné poistenie, stále je príliš málo ľudí zabezpečených tak, aby pri nečakanej udalosti neprišli o strechu nad hlavou,“ .

Prvá regulácia spotrebných úverov v histórii

Od prvého januára 2018 začal platiť vôbec prvý pokus Národnej banky utlmiť poskytovanie spotrebných úverov. Slováci si berú v posledných dvoch rokoch výrazne viac spotrebných úverov. Keďže majú vyšší úrok aj splátku kvôli kratšej splatnosti ako úvery na bývanie, riziko nesplácania je pri nich výrazne vyššie. Kým zlyhaných úverov na bývanie je 3,4 percenta, pri spotrebných je to až osem percent. Hoci číslo tento rok mierne kleslo, je stále rizikové. 
„Pre ľudí to znamená, že banky budú pri schvaľovaní spotrebného úveru pripočítavať k  skutočným výdavkom ešte rezervu vo výške dvadsať percent. A potom, podobne ako pri úvere na bývanie, navýšia úrok o 2 percentá, aby zistili, či dokážete splácať úver aj pri vyššom úvere,“ .

Banky budú počítať, či máte na splátky

Pri výdavkoch budú banky počítať so životným minimom 200 eur na hlavného živiteľa, 140 eur na partnera a 90 eur na dieťa. Po odpočítaní životného minima banka vypočíta, koľko vám zostáva na splátku. 
Spotrebné úvery využívali mnohí ľudia na dofinancovanie hypotéky z banky. Opatrenia NBS totiž obmedzili poskytovanie úverov nad 80 percent hodnoty kupovaného bytu či domu. Zvyšných dvadsať percent len menšia časť klientov financovala z vlastných úspor. Väčšina ľudí siahala po spotrebnom úvere. Od nového roka bude dofinancovanie spotrebným úverom nedostupné pre ľudí, ktorí majú príjem  "na hrane". Dôvodom je rezerva, ktorá sa samostatne posudzuje pri spotrebnom úvere aj pri úvere na bývanie. V takom prípade má človek dve možnosti: nájsť si lacnejšie bývanie alebo si znížiť úver vlastnými úsporami. „Z mojej praxe jednoznačne vidím, že sporenie nie je otázkou výšky zárobku. Je to vec osobnej zodpovednosti a sporiaceho zvyku, ktorý by si mal človek osvojiť už od prvého zamestnania. Podstatné je sporiť pravidelne, hoci človek začne aj s 20 eurami mesačne. Odložené rozhodnutie o sporení je totiž extrémne drahé. Ak človek odloží začiatok sporenia o desať rokov, musí sporiť až trikrát viac,“ .